Človek, ktorý sa nezaoberá hudobnou produkciou, možno ani netuší, že existujú rôzne druhy zvukových formátov, pričom každý z nich má špecifické vlastnosti, vďaka ktorým je ideálnou voľbou na konkrétne použitie. Možno ho ani nenapadne, ktorý populárny formát zvukového súboru je najlepší, t. j. WAV vs. MP3.

Ak ste boli tínedžerom v polovici roku 2000, pravdepodobne ste vlastnili prehrávač MP3, než ste prešli na oveľa lepší iPod. Prehrávače MP3 boli prelomové a dokázali pojať tisíce skladieb, čo bolo dovtedy na hudobnom trhu niečo nevídané.

Ako sa nám však podarilo nahrať toľko hudby do zariadenia s takým malým priestorom na disku? Pretože súbory MP3 sú v porovnaní so súbormi WAV komprimované, aby zaberali menej miesta na disku. Tým sa však obetuje kvalita zvuku.

V súčasnosti sa môžete stretnúť s poltuctom rôznych formátov zvukových súborov bez toho, aby ste si to uvedomovali. Na druhej strane, znalosť špecifík jednotlivých formátov zvukových súborov vám pomôže vybrať ten najlepší pre ten ktorý projekt, na ktorom pracujete.

V tomto článku sa budeme venovať najbežnejším formátom zvukových súborov. Ak ste hudobný producent alebo sa chcete stať zvukovým inžinierom, tieto vedomosti sú pre vás kľúčové. Budú vám užitočné pre súčasnosť. Rovnako, ak chcete dosiahnuť optimálny zvukový zážitok pri počúvaní hudby, musíte vedieť, aký preferovaný formát zaručuje najlepší zvukový zážitok. Poďme sa do toho ponoriť.

Vysvetlenie formátov súborov

Hlavný rozdiel medzi typmi digitálnych zvukových súborov spočíva v tom, či je súbor komprimovaný alebo nie. Komprimované súbory ukladajú menej údajov, ale zaberajú aj menej miesta na disku. Komprimované súbory však majú nižšiu kvalitu zvuku a môžu obsahovať kompresné artefakty.

Formáty súborov sa delia do troch kategórií: nekomprimované, bezstratové a stratové.

• Nekomprimovaný formát

  Nekomprimované zvukové súbory nesú všetky informácie a zvuky pôvodných zvukových nahrávok; ak chcete dosiahnuť kvalitu zvuku CD, mali by ste používať nekomprimované súbory s frekvenciou 44,1 kHz (vzorkovacia frekvencia) a 16-bitovou hĺbkou.

• Bezstratový formát

  Bezstratové formáty zmenšujú veľkosť súboru o polovicu bez toho, aby to ovplyvnilo kvalitu zvuku. Dosahujú to vďaka efektívnejšiemu spôsobu ukladania nadbytočných údajov v súbore. A napokon, stratová kompresia funguje tak, že odstraňuje zvukové údaje, aby bol súbor menší a ľahšie sa zdieľal.

• Komprimovaný formát

  Komprimované formáty ako MP3, AAC a OGG majú menšiu veľkosť. Obetujú však frekvencie, ktoré ľudské ucho sotva počuje. Alebo odstraňujú zvuky, ktoré sú si tak blízke, že netrénovaný poslucháč si ich chýbanie nevšimne.

Rozhodujúcim faktorom je tu bitový tok, teda množstvo dát prevedených na zvuk. Bitový tok zvukových CD je 1 411 kb/s (kilobitov za sekundu). MP3 majú bitový tok medzi 96 a 320 kb/s.

Môže ľudské ucho počuť rozdiel medzi komprimovaným a nekomprimovaným zvukovým súborom?

Určite, so správnym vybavením a výcvikom.

Mali by ste si s tým robiť starosti?

Nie, pokiaľ nepracujete v hudobnom priemysle alebo nie ste audiofil.

V hudobnom priemysle sa pohybujem už viac ako desať rokov a úprimne povedané, nepočujem rozdiel medzi zvukovým súborom MP3 s rýchlosťou 320 kb/s a štandardným súborom WAV. Nemám najvycvičenejšie ucho na svete, ale nie som ani príležitostný poslucháč. S istotou môžem povedať, že niektoré hudobné žánre s bohatším zvukom, ako je klasická hudba alebo džez, sú viac ovplyvnené kompresiou ako iné štýly, ako napr.popová alebo rocková hudba.

Ak ste audiofil, pravdepodobne máte vhodné zvukové vybavenie, ktoré zaručuje autentickú a transparentnú reprodukciu zvukov. So správnymi slúchadlami alebo zvukovým systémom budete môcť počuť rozdiely medzi formátmi.

Ako tento rozdiel v kvalite znie? Čím vyššia je hlasitosť, tým sú rozdiely zjavnejšie. Celkový zvuk je menej definovaný a klasické nástroje majú tendenciu splývať. Vo všeobecnosti skladby strácajú hĺbku a bohatosť.

Najbežnejšie formáty zvukových súborov

• Súbory WAV:

  Formát súborov WAV je štandardným formátom diskov CD. Súbory WAV prechádzajú minimálnym spracovaním pôvodnej nahrávky a obsahujú všetky informácie, ktoré boli pri nahrávaní pôvodného zvuku transformované z analógového na digitálny. Súbor je obrovský, ale vyznačuje sa lepšou kvalitou zvuku.Ak ste hudobník, súbory WAV sú vaším chlebom.

• Súbory MP3:

  Súbory MP3 sú komprimovaný zvukový formát, ktorý minimalizuje veľkosť súboru na úkor kvality zvuku. Kvalita zvuku sa líši, ale ani zďaleka nie je taká kvalitná ako pri súboroch WAV.Je to ideálny formát na uchovávanie hudby v prenosnom zariadení bez toho, aby ste vyčerpali úložný priestor.

Iné formáty zvukových súborov

• Súbory FLAC:

  FLAC je bezstratový zvukový formát s otvoreným zdrojovým kódom, ktorý zaberá približne polovicu priestoru formátu WAV. Keďže umožňuje ukladanie metadát, je to skvelý formát, ktorý sa dá použiť pri sťahovaní vysokokvalitnej hudby. Spoločnosť Apple ho bohužiaľ nepodporuje.

• Súbory ALAC:

  ALAC je bezstratový zvukový formát, ktorý je z hľadiska kvality zvuku totožný s formátom FLAC, ale je kompatibilný s produktmi Apple.

• Súbory AAC:

  Alternatíva k MP3 od spoločnosti Apple, ktorá však znie lepšie ako MP3 vďaka optimalizovanejšiemu kompresnému algoritmu.

• Súbory OGG:

  Ogg Vorbis je open-source alternatíva k formátom MP3 a AAC, ktorú v súčasnosti používa služba Spotify.

• Súbory AIFF:

  Nekomprimovaná a bezstratová alternatíva súborov WAV od spoločnosti Apple poskytuje rovnakú kvalitu a presnosť zvuku.

WAV vs. MP3: vývoj hudobného priemyslu

Ak máme technológiu na poskytovanie vysokokvalitného zvuku na CD a vo forme digitálnych súborov na stiahnutie, aký zmysel má potom nekvalitný zvuk? Mnohí poslucháči si možno ani neuvedomujú rozdiel v kvalite medzi týmito formátmi. Napriek tomu každý z nich zohral zásadnú úlohu vo vývoji hudobného priemyslu v posledných desaťročiach. Najmä vzostup slávy MP3 a WAVformáty definujú históriu hudobných nahrávok.

Tieto dva typy súborov uchovávajú zvukové dáta pre počítače a prenosné zariadenia. Umožňujú každému prístup k hudbe bez toho, aby si ju musel kúpiť vo fyzickom formáte (páska, CD alebo vinyl). Formát WAV bol vysokokvalitným formátom par excellence. Napriek tomu to boli súbory MP3, ktoré vzali hudobný priemysel útokom.

Existuje presný časový okamih, keď sa medzi mladými poslucháčmi hudby stali najobľúbenejšími zvukové súbory nižšej kvality: s rozmachom peer-to-peer hudobného softvéru koncom 90. rokov a začiatkom roka 2000.

Služby na zdieľanie súborov typu peer-to-peer umožňujú distribúciu a sťahovanie všetkých druhov digitálnej hudby dostupnej v sieti P2P. Každý v rámci siete môže sťahovať a poskytovať určitý obsah ostatným. Neskoršie verzie sietí P2P sú plne decentralizované a nemajú hlavný server.

Hudba bola prvým obsahom, ktorý sa v týchto sieťach vo veľkom zdieľal, a to jednoducho pre svoju popularitu medzi mladými ľuďmi a ľahší formát v porovnaní s filmami. Napríklad súbory MP3 boli zďaleka najrozšírenejším formátom, pretože znižovali spotrebu šírky pásma a zároveň poskytovali kvalitnú hudbu.

Vtedy väčšinu ľudí kvalita formátu príliš nezaujímala, pokiaľ mohli získať hudbu bez toho, aby minuli čo i len cent. Odvtedy sa situácia zmenila a streamovacie platformy sa pýšia ponukou streamovacích formátov, ktoré ponúkajú štandardnú kvalitu CD pre najlepší výkon streamovania a optimálny zvukový zážitok.

Ľahký, ľahko zdieľateľný a dostatočne kvalitný zvuk: ľudia sťahovali a zdieľali súbory MP3 v sieťach P2P nepretržite; Napster, prvá služba na zdieľanie súborov peer-to-peer, ktorá dosiahla celosvetovú slávu, mala na vrchole 80 miliónov aktívnych používateľov.

Sláva Napsteru trvala krátko: služba bola aktívna od júna 1999 do júla 2001 a po prehratom súdnom spore s niektorými významnými nahrávacími spoločnosťami bola zrušená. Po Napsteri viedli hnutie výmeny súborov desiatky ďalších služieb P2P, z ktorých mnohé sú aktívne dodnes.

Kvalita súborov MP3 dostupných v službe na zdieľanie súborov bola často podpriemerná. Najmä ak ste hľadali niečo vzácne (staré skladby, nevydané nahrávky, málo známych interpretov a podobne), bola veľká pravdepodobnosť, že skončíte s poškodeným súborom alebo s takou nízkou kvalitou, že si hudbu nebudete môcť vychutnať.

Okrem zdroja pôvodných nahrávok bola ďalším faktorom, ktorý znižoval kvalitu hudby sťahovanej zo služieb P2P, strata kvality, keď sa album zdieľal s čoraz väčším počtom používateľov. Čím viac ľudí sťahovalo a zdieľalo album, tým väčšia je pravdepodobnosť, že súbor v priebehu tohto procesu stratí podstatné údaje.

Pred dvadsiatimi rokmi nebol internet ani zďaleka taký dostupný ako dnes, a preto boli náklady na šírku pásma veľmi vysoké. V dôsledku toho si používatelia P2P vyberali formáty s menšou veľkosťou, aj keď to niekedy ohrozovalo kvalitu súboru. Napríklad súbory WAV spotrebujú približne 10 MB na minútu, zatiaľ čo súbor MP3 potrebuje na rovnakú dĺžku zvuku 1 MB. Z toho vyplýva popularita MP3sa v priebehu niekoľkých mesiacov veľmi rozšírili, najmä medzi mladými poslucháčmi hudby.

Dá sa dokonca povedať, že možnosť "znížiť" kvalitu zvuku skladby bola prvým krokom k hudobnému priemyslu, ako ho poznáme dnes, ktorému vládnu platformy na streamovanie hudby a digitálne sťahovanie. Nízka kvalita zvuku oddelila zvuk od fyzických formátov, v ktorých bol viac ako storočie obmedzovaný, a umožnila poslucháčom objavovať a zdieľať novú hudbu prelomovou rýchlosťou v porovnaní sskoršie časy.

Siete P2P sprístupnili hudbu komukoľvek a kdekoľvek. Pred touto revolúciou bolo hľadanie vzácnych nahrávok alebo objavovanie neznámych umelcov veľmi ťažké; táto nekonečná hojnosť odstránila prekážky spôsobené veľkými nahrávacími spoločnosťami a poskytla poslucháčom možnosť objavovať viac hudby a zadarmo.

To sa samozrejme nepáčilo hlavným hráčom v hudobnom priemysle. Vydavateľstvá podávali žaloby a bojovali za zrušenie webových stránok. Napriek tomu bola Pandorina skrinka otvorená a nebolo cesty späť. Bola to najvýznamnejšia zmena v hudobnom priemysle od vynájdenia vinylových platní v 30. rokoch 20. storočia.

Zvyšujúca sa šírka pásma internetu a výkon osobných počítačov umožnili ľuďom zdieľať čoraz viac mediálnych súborov online. V polovici roku 2000 sa do zdieľania súborov zapojili stovky miliónov ľudí. V tom čase väčšina Američanov verila, že sťahovanie a zdieľanie obsahu online je prijateľné. V skutočnosti obrovský nárast šírky pásma internetu medzi rokmi 2000 a2010 bol spôsobený predovšetkým rastúcim počtom používateľov služieb P2P.

Súbory WAV ako nekomprimovaný formát stále znejú lepšie ako súbory MP3. Účelom súborov MP3 však bolo sprístupniť hudbu, najmä tú, ktorá je vzácna, celosvetovému publiku.

Poslednou kapitolou tohto príbehu (aspoň zatiaľ) je vzostup hudobných streamovacích služieb. Tak ako pred dvadsiatimi rokmi dramaticky zmenili prostredie hudobného priemyslu webové stránky typu peer-2-peer, tak sa koncom roka 2000 preslávili aj poskytovatelia audio streamingu.

Proces uvoľňovania hudby z fyzických obmedzení a jej sprístupňovania komukoľvek viedol k stále väčšiemu záujmu o vyššiu kvalitu zvuku a ľahšiu dostupnosť hudby. Audio streamery ponúkajú obrovské hudobné knižnice, ktoré sú dostupné prostredníctvom viacerých zariadení prostredníctvom predplatného programu.

Kvalita zvuku hudby, ktorú môžete streamovať na týchto platformách, je opäť ovplyvnená formátom zvukového súboru, ktorý používajú. Niektorí veľkí hráči, ako napríklad Tidal a Amazon Music, ponúkajú rôzne možnosti streamovania zvuku vo vysokom rozlíšení. Qobuz, hudobná platforma špecializujúca sa na klasickú hudbu, ale neustále rozširujúca svoj katalóg, poskytuje zvuk vo vysokom rozlíšení a štandardnej CD kvalite. Spotify nemáponúka streamovanie hudby vo vysokom rozlíšení a v súčasnosti poskytuje zvukový formát AAC s rýchlosťou až 320 kb/s.

Ktoré formáty znejú najlepšie?

Súbory WAV reprodukujú zvuk v pôvodnom formáte. Tým sa zabezpečí najvyššia kvalita a vernosť zvuku. Všetko však závisí od toho, čo počúvate a ako počúvate.

Ak vo vlaku počúvate najnovší K-popový hit z lacných slúchadiel, formát zvuku na tom nič nezmení.

Na druhej strane, povedzme, že vašou vášňou je klasická hudba. chcete vyskúšať jedinečný pohlcujúci zvukový zážitok, ktorý tento žáner poskytuje. V takom prípade vás nekomprimované súbory WAV v kombinácii so správnymi hi-fi zvukovými systémami vezmú na zvukovú cestu, ktorú vám žiadny iný formát nemôže ponúknuť.

Aký formát je vhodný pre váš projekt?

Hudobníci a audiofili by si mali vždy vyberať formáty, ktoré sa pri konverzii z analógového do digitálneho formátu čo najmenej spracovávajú, teda zvukové súbory WAV a AIFF. Ak vstúpite do nahrávacieho štúdia so súbormi MP3, ktoré chcete zaradiť do svojho ďalšieho albumu, technici sa vám budú smiať.

Pri nahrávaní albumu potrebujú hudobníci čo najkvalitnejší zvuk, pretože ich skladby nahrávajú, mixujú a masterujú rôzni profesionáli. Všetci musia mať prístup k celému frekvenčnému spektru, aby konečný výsledok znel profesionálne na všetkých zariadeniach.

Aj keď ste amatérsky hudobník, stále chcete používať nekomprimované zvukové formáty ako pôvodný zdroj. Formát WAV môžete konvertovať na formát MP3, ale opačne to nejde.

Ak zdieľate vysokokvalitnú hudbu online, mali by ste si vybrať bezstratový formát, ako je FLAC. Ten poskytuje menšiu veľkosť súboru bez straty zvukovej kvality.

Ak sa snažíte dostať svoju hudbu na verejnosť a sprístupniť ju a zdieľať komukoľvek, potom je vhodným riešením stratový formát, ako je MP3. Tieto súbory sa dajú ľahko zdieľať a nahrávať online, takže sú ideálne na marketingovú propagáciu.

Záver

Dúfam, že vám tento článok pomohol lepšie pochopiť, ako používať rôzne zvukové formáty. Každý z týchto formátov má vlastnosti, vďaka ktorým je užitočný pre výrobcov a audiofilov. Najdôležitejšie je, aby ste v každej situácii používali vhodný formát.

Pokiaľ ide o formát WAV vs. MP3, nechcete posielať súbor MP3 svojej najnovšej skladby do masteringového štúdia. Rovnako nechcete zdieľať veľký, nekomprimovaný súbor WAV v skupine WhatsApp. Pochopenie rozdielov medzi zvukovými formátmi je prvým krokom k efektívnej marketingovej stratégii a optimálnemu zážitku z počúvania.